DRS s. r. o.

text

Formálna Reštrukturalizácia Podniku

Súčasná hospodárska kríza sa odzrkadlila aj na raste počtu podnikov, ktoré upadajú. V roku 2009 bolo v SR registrovaných 285 konkurzných konaní. Do konca júla 2010 ich bolo už približne 300. Najviac sa to týka podnikov zameraných na priemyselnú výrobu. Reštrukturalizácia podnikov je jedným z nástrojov na riešenie hospodárskej krízy.

 

V prípade, že firma je životaschopná a len z určitých dôvodov sa dostala do platobnej neschopnosti, napríklad kvôli ekonomickej kríze alebo kritickým problémom s dodávateľom alebo hlavným zákazníkom, bolo by škoda ju likvidovať formou konkurzu (bankrotu). V takýchto prípadoch zákon umožňuje reštrukturalizáciu. Cieľom reštrukturalizácie je postaviť firmu opäť na nohy a dosiahnuť jej normálne fungovanie. Tento proces sa deje pod súdnou ochranou a podľa zákona SR 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii.

 

Tu nájdete nasledujúce informácie:

  1. Čo je reštrukturalizácia
  2. Prečo reštrukturalizácia
  3. Porovnanie reštrukturalizácie a bankrotu
  4. Popis procesu reštrukturalizácie
  5. Klady (plusy) a zápory (negatíva) reštrukturalizácie
  6. Chyby, ktorých sa treba vyvarovať
  7. Čo je výsledkom reštrukturalizácie

 

Čo je reštrukturalizácia

 

Reštrukturalizácia je zákonom presne stanovený proces smerujúci k záchrane dlžníka, v ktorom sa dohodne dlžník so všetkými veriteľmi na vysporiadaní ich pohľadávok a zachová sa ďalšia prevádzka podniku dlžníka vrátane zamestnanosti aj po skončení reštrukturalizácie.

 

Ak dlžníkovi, teda firme, ktorá sa dostala do finančných a existenčných problémov, hrozí úpadok, alebo je v úpadku, môže poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku (ďalej len „posudok“) na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jej reštrukturalizáciu. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak sa jeden veriteľ alebo viacerí veritelia dohodli s dlžníkom na poskytnutí potrebnej súčinnosti, môžu poveriť správcu vypracovaním posudku aj sami. Môže to byť však len osoba zapísaná v zozname správcov. Správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia.

 

Reštrukturalizácia je ekvivalentom zákona o konkurze a vyrovnaní upraveného vyrovnania. Účelom reštrukturalizácie je popri snahe o čo najrýchlejšie uspokojenie veriteľov v čo najväčšom rozsahu predovšetkým snaha o zachovanie prevádzky podniku dlžníka alebo jeho časti.

 

 

Prečo reštrukturalizácia

 

Reštrukturalizácia je alternatívou likvidačného konkurzu.

 

Ekonomický bankrot je síce negatívny jav, ale v trhovom prostredí najmä u podnikateľov je to jav prirodzený.

 

Slovenský zákon ukladá osobám, ktoré sú povinné viesť účtovníctvo, povinnosť sledovať stav svojho majetku a vývoj finančnej situácie tak, aby mohli včas zistiť hrozbu úpadku a prijať účinné opatrenie na jeho odvrátenie.

 

Ustanovenie je skôr však deklaratórnej povahy, pretože jeho vynútitelnosť neprichádza do úvahy. Právne predpisy konkurzného práva v Európe, ale aj mimo nej - napríklad "Chapter 11" v Spojených štátoch - umožnujú predísť krízovej ekonomickej situácii podnikateľov alebo minimalizovať jej negatívne dôsledky tým, že sa snažia vytvoriť právne inštitúty, využitím ktorých dlžník môže predísť likvidačnému konkurzu, kde spravidla prichádzajú všetci pracovníci o zamestnanie, podnik sa likviduje, rozpredá sa majetok za minimálnu cenu a výťažnosť pre veriteľov je podstatne nižšia ako pri reštrukturalizácii. Táto možnosť sa poskytuje zásadne len podnikatelským subjektom. Podstatou všetkých týchto postupov je poskytnutie právnej ochrany dlžníkovi pred veritelmi. Ide najmä o nepripustenie exekúcií, výkonu zabezpečovacích práv a pod. Právna ochrana pred veriteľmi sa v konečnom dôsledku poskytuje v záujme veriteľov, pretože uspokojenie ich pohľadávok v sanačnom konaní by vždy malo byť vyššie, ako je v likvidačnom konkurze. V sanačnom konaní sa má dosiahnuť aj ekonomická záchrana dlžníka, ktorému sa umožní počas sanačného konania pokračovať v podnikatelskej alebo inej ekonomickej aktivite pod dozorom súdu, správcu a veriteľov. Samotná sanácia sa vykonáva podľa určeného postupu, často označovaného ako plán, ktorý schvaľujú veritelia a súd. Výsledkom sanačných postupov je čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom vo zvyšku ich pohľadávky, na rozdiel od likvidačného konkurzu, zanikajú a oddĺženému dlžníkovi sa dáva nová možnost úspešne pokračovať v podnikateľskej činnosti. Akékoľvek sanačné konanie však vždy predpokladá aktívny prístup dlžníka, pretože nie je možné vykonať sanáciu dlžníka, ak o to neprejaví záujem sám dlžník. To sa musí prejaviť predovšetkým v tom, že dlžník včas požiada o sanačné konanie, keď je toto konanie možné nielen právne, ale aj ekonomicky.

 

Úspešnosť reštrukturalizácie závisí najmä od toho, či toto konanie včas začne. Reštrukturalizácia vo väcšine prípadov vyžaduje pokračovanie ekonomickej činnosti dlžníka. Dlžník by preto mal mať zachované tie ekonomické prostriedky, ktoré sú pre pokračovanie tejto činnosti potrebné. Slovenský zákon to umožňuje dlžníkovi tým, že môže aktivovať reštrukturalizačné konanie už v štádiu hroziaceho úpadku. Ekonomická možnosť reštrukturalizácie sa osvedčuje reštrukturalizačným posudkom ešte pred začatím súdneho konania. Vypracovaním posudku sa zabráni tomu, aby dlžník účelovo viedol reštrukturalizačné konanie a odďaľoval konkurzné konanie. Dlžník má právo v dostatočnom časovom predstihu, v štádiu keď mu úpadok ešte len hrozí, poveriť reštrukturalizačného správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Tým, že dlžník poverí správcu vypracovaním posudku, nezbavuje sa povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je v úpadku. Dlžník je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Poverenie na vypracovanie posudku je dôvodom na to, aby dlžník mohol požiadať o prerušenie konkurzného konania v štádiu do vyhlásenia konkurzu, ak konkurzné konanie už bolo začaté (napr. na základe návrhu veriteľa). Konkurzný súd je povinný prerušiť konkurzné konanie na 30 dní. Táto lehota umožní dlžníkovi podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak posudok reštrukturalizáciu odporučí. Začatie reštrukturalizačného konania spôsobí prerušenie začatého konkurzného konania a povolenie reštrukturalizácie zakladá povinnosť súdu zastaviť konkurzné konanie.

 

Reštrukturalizácia ma výhody pre všetky zúčastnené strany - pre Vašu spoločnosť, Vašich zamestnancov, zákazníkov, dodávateľov, pre štát aj pre potenciálnych investorov, ktorí možu byť zdrojom dodatočného kapitálu pre podnikanie do budúcnosti. Tu nájdete podrobné informácie o výhodách riešení spoločnosti DRS.

 

 

Porovnanie reštrukturalizácie a bankrotu

 

Porovnanie reštrukturalizácie a bankrotu

 

 

Popis procesu reštrukturalizácie

 

Reštrukturalizácia je veľmi komplexným procesom. Celé konanie možno rozdeliť na viacero časovo nasledujúcich častí.

 

1. Reštrukturalizačný posudok

 

Ak dlžníkovi hrozí bankrot, alebo už je v úpadku, môže poveriť správcu a spoločnosť DRS vypracovaním reštrukturalizačného posudku za účelom zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu. Posudok sa vypracúva na základe informácií od dlžníka a veriteľa.

 

Pre reštrukturalizáciu musia byť splnené určité predpoklady. Reštrukturalizáciu môže správca odporučiť len za týchto podmienok:
a) dlžník vykonáva podnikatelskú činnosť,
b) dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,
c) možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka,
d) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

 

Všetky tieto podmienky musia byt splnené kumulatívne a ak čo len jedna z nich nie je splnená, reštrukturalizáciu odporučiť nemôže.

 

Vypracovanie reštrukturalizačného posudku je samozrejme procesom nestranným.

 

2. Návrh na povolenie reštrukturalizácie

 

Reštrukturalizačné konanie môže začať len na návrh, kde aktívnu vecnú legitimáciu má dlžník, ktorý je podnikateľom, a vecne a miestne príslušným súdom je okresný súd v sídle krajského súdu, v ktorom má dlžník sídlo.

 

Návrh na povolenie reštrukturalizácie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byt podpísaný a datovaný. Osobitnou formálnou náležitosťou návrhu je osvedčenie podpisu navrhovateľa. Povinnou prílohou návrhu je:
a) posudok;
b) zoznam záväzkov dlžníka;
c) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom;
d) posledná riadna individuálna účtovná závierka;
e) mimoriadna individuálna účtovná závierka, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka;
f) správa audítora, ak účtovná závierka bola overovaná audítorom;
g) úradne osvedčené vyhlásenie dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s návrhom, ak návrh podáva veriteľ.

 

Navrhovateľ musí v návrhu žiadať, aby súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka.

 

3. Začatie konania

 

Ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania.

 

Začatie reštrukturalizačného konania má nasledujúce účinky:

 

a) Obmedzenia pri podnikaní

 

Po začatí reštrukturalizačného konania je predpoklad, že reštrukturalizácia dlžníka môže byt povolená. Z týchto dôvodov by mala byť do rozhodnutia o povolení reštrukturalizácie zachovaná ekonomická základňa dlžníka, z ktorej vychádza aj posudok. Samotná reštrukturalizácia predpokladá pokračovanie v podnikateľskej činnosti dlžníka. Zákon preto obmedzuje dlžníka tak, že môže pri podnikateľskej a inej činnosti vykonávať len bežné právne úkony. Za bežné právne úkony zákon považuje také právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom podnikania. Za bežný právny úkon sa nepovažuje:

- Nadobudnutie účasti alebo prevod účasti v obchodnej spoločnosti, družstve alebo v inej právnickej osobe;

- Prevod nehnuteľností alebo prenájom nehnuteľností, alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom;

- Uzatvorenie zmluvy o úvere, pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov;

- Zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou. Urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu;

- Urobenie iného právneho úkonu znižujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.

b) Obmedzenia pre druhú zmluvnú stranu

 

Začatie reštrukturalizačného konania, ktoré sa zverejní v Obchodnom vestníku, môže byť pre obchodných partnerov signálom o ekonomických problémoch dlžníka. Zákon preto účinkami začatia konania výrazne obmedzuje možnosť zmluvným stranám jednostranne ukončiť zmluvné vzťahy s dlžníkom. Obmedzenia sa týkajú zmlúv uzavretých s dlžníkom pred začatím reštrukturalizačného konania. Po začatí reštrukturalizačného konania druhá zmluvná strana nemôže od zmluvy odstúpiť alebo zmluvu vypovedať z dôvodu omeškania dlžníka s plnením. Druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškanie dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vzniklo právo pred začatím reštrukturalizačného konania. Obmedzenie od zmluvy odstúpiť alebo zmluvu vypovedať sa nevzťahuje na dlžníka, ak jemu vznikne v právnej pozícii veriteľa právo na odstúpenie od zmluvy alebo právo zmluvu vypovedať.

 

Zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné. Toto ustanovenie postihuje prípady, keď si v zmluve uzavretej s dlžníkom pred začatím reštrukturalizačného konania druhá strana dohodne možnosť odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať, ak začne reštrukturalizačné konanie. Prípadná výpoveď alebo odstúpenie od zmluvy vykonané po začatí reštrukturalizačného konania sú právne neúčinné.

 

c) Obmedzenie započítania pohľadávok

 

V reštrukturalizačnom konaní zákon zasahuje do zmluvnej slobody pri započítavaní. Pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňuje prihláškou, nie je možné voči dlžníkovi započítať. Započítanie by znamenalo zvýhodnenie veriteľa oproti ostatným veriteľom a v podstate by išlo o individuálne uspokojenie pohľadávok veriteľa. Započítanie by zároveň spôsobilo nemožnosť vymáhania pohľadávky, ktorú má dlžník voči svojmu veritelovi z dôvodu jej zániku. Zákaz započítania sa vzťahuje na jednostranné započítanie zo strany veriteľa úpadcu a nie na jednostranné započítanie dlžníkom alebo na započítanie na základe dohody veriteľa a dlžníka. Zákaz započítania nedopadá na tie právne úkony, ktoré veriteľ vykonal pred začatím reštrukturalizačného konania, aj keď započítací právny úkon bol doručený dlžníkovi po začatí tohto konania.

 

d) Zákaz výkonu zabezpečovacieho práva

 

V reštrukturalizačnom konaní sa pomerne uspokojujú pohľadávky veriteľov, a preto je potrebné zamedziť individuálnemu uspokojovaniu. Individuálne uspokojenie veriteľov je vylúčené aj tým, že po začatí konania nie je možné začať a ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva pre takú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. Ak sa napriek uvedenému zákazu výkon zabezpečovacieho práva začne alebo sa vo výkone zabezpečovacieho práva, ktoré sa začalo pred začatím reštrukturalizačného konania pokračuje, spôsobuje to ich neplatnosť a ich právnu neúčinnosť.

 

e) Dohlaď správcu nad dlžníkom

 

Dlžník je oprávnený aj na iné právne úkony, ako sú bežné právne úkony, ak sú splnené nasledujúce predpoklady:

- správca právny úkon dlžníka schváli,

- právnym úkonom dlžníka sa zhodnotí jeho majetok,

- alebo právny úkon dlžníka je potrebný na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie.

Súhlas s právnym úkonom dlžníka je potrebné žiadať pred tým, ako nadobudne právny úkon účinnosť. Zákon chráni druhú stranu právneho úkonu alebo tretie osoby, ktorých sa právny úkon týka. Od týchto osôb nie je možné požadovať, aby skúmali, či pre právny úkon dlžníka je potrebný súhlas a či bol tento daný. Z týchto dôvodov sú právne úkony dlžníka vykonané bez súhlasu správcu platné.

 

4. Povolenie reštrukturalizácie

 

Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

 

Zákon uprednostňuje reštrukturalizačné konanie pred konaním konkurzným. V prvom rade začatie reštrukturalizácie bráni tomu, aby na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo už skôr začaté konkurzné konanie. Pokiaľ je počas reštrukturalizácie podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na toho istého dlžníka, súd je povinný návrh odmietnuť. Proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

 

5. Prihlasovanie pohľadávok

 

Ďalšou etapou reštrukturalizačného konania je prihlasovanie pohľadávok veriteľov a ich porovnanie správcom s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa, a právo takého veriteľa zaniká. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť, a to v lehote do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

 

6. Schôdza veriteľov

 

Za účelom zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok a voľby veriteľského výboru správca do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie zvolá schôdzu veriteľov. Schôdza veriteľov sa musí konať nie skôr ako prvý deň a nie neskôr ako piaty deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Schôdzu veriteľov zvolá správca zverejnením oznámenia o konaní schôdze v Obchodnom vestníku. Oznámenie musí obsahovať program schôdze, miesto a čas rokovania schôdze veriteľov. Trovy zvolania a konania schôdze veritelov platí dlžník. Trovy spojené s účastou veriteľov alebo ich zástupcov si platí každý veriteľ sám.

 

Ak schôdza veriteľov nie je schopná uznášať sa, súd jedným uznesením rozhodne o zastavení reštrukturalizačného konania, o začatí konkurzného konania a o vyhlásení konkurzu. Schôdza veriteľov, ktorá nie je uznášania schopná, signalizuje nezáujem veriteľov o reštrukturalizáciu, a preto nie je dôvod, aby reštrukturalizačné konanie pokračovalo. Súd postupuje takto aj vtedy, ak schôdza veriteľov nezvolí veriteľský výbor, pretože funkcia veriteľského výboru je pre ďalší postup v reštrukturalizácii nevyhnutná.

 

O priebehu schôdze veriteľov vyhotoví správca zápisnicu. Povinným obsahom zápisnice je priebeh schôdze, prijaté uznesenia, výsledky hlasovania a podpis správcu.

 

7. Vypracovania reštrukturalizačného plánu

 

V reštrukturalizačnom konaní časť svojich oprávnení vykonávajú veritelia prostredníctvom veriteľského výboru. Hlavnou úlohou veriteľského výboru je spolupráca pri príprave reštrukturalizačného plánu a pri predbežnom schvaľovaní plánu. Veriteľský výbor sa volí na prvej schôdzi veriteľov. Veriteľský výbor je bud päťčlenný alebo trojčlenný, ak päťčlenný veriteľský výbor nie je zvolený.

 

Samotná reštrukturalizácia prebieha podľa plánu vyrobeného cez DRS pre dlžníka, ak tento plán bude schválený a potvrdený súdom. Do jeho schválenia dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť pod dohľadom správcu.

 

Reštrukturalizačný plán je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

 

Základnou požiadavkou na spracovanie plánu je zabezpečenie čo najvyššej miery uspokojenia veriteľov pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Pri príprave plánu sú dlžník, správca a členovia veriteľského výboru povinní úzko spolupracovať; predkladateľ plánu je povinný im na tento účel poskytovať všetky vyžiadané informácie, ako aj inú s tým súvisiacu súčinnosť.

 

Reštrukturalizačné plány máju určený obsah. Medzi obligatórne náležitosti opisnej časti plánu patria:

- presné označenie dlžníka;

- podrobná charakteristika dlžníka;

- zhodnotenie veriteľov z hľadiska ich práv a ich ekonomických záujmov;

- podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení;

- podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu;

- opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových práv spoločníkov alebo členov dlžníka do jednotlivých skupín v pláne za účelom hlasovania o prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením;

- osobitne pre každú skupinu pohľadávok všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv spoločníkov alebo členov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu;
- údaj o spôsobe hlasovania o pláne; a
- opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie.

Samotný rozsah plánu bude daný aj ekonomickou veľkostou podnikateľa. Iný rozsah spracovania bude potrebný v menšej spoločnosti s ručením obmedzeným a iný u veľkej akciovej spoločnosti.

 

Plán, ktorý vypracuje jeho predkladateľ, je v skutočnosti len návrhom plánu, ktorý podlieha schvaľovaciemu konaniu veriteľmi v dvoch stupňoch. Právne účinky má schválený plán vtedy, ak ho potvrdí súd. Záverečný návrh plánu musí predkladateľ predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Túto lehotu môže veriteľský výbor predĺžiť o 60 dní.

 

Veriteľský výbor je povinný rozhodnúť do 15 dní od predloženia plánu o jeho schválení. Veriteľský výbor môže plán schváliť alebo zamietnuť alebo uložiť predkladateľovi povinnosť plán prepracovať. Na prepracovanie plánu veriteľský výbor určí lehotu, ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní. V prípade že veriteľský výbor plán zamietne alebo je pasívny a o pláne v stanovenej lehote nerozhodne, správca je povinný bezodkladne požiadať súd o vyhlásenie konkurzu.

 

8. Schvaľovacia schôdza

 

Za predpokladu, že plán je veriteľským výborom schválený, je veriteľský výbor povinný bezodkladne požiadať správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze. Schvaľovaciu schôdzu je správca povinný zvolať najneskôr do troch dní od doručenia žiadosti veriteľského výboru tak, aby sa konala najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti. Schvaľovaciu schôdzu je správca povinný zvolať zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku. Zvolanie schôdze musí byť zverejnené najneskôr 15 dní pred termínom jej konania. Miesto a čas konania schôdze musí správca určiť tak, aby čím najmenej obmedzoval účastníkov plánu zúčastniť sa schôdze.

 

Každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu, opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu, zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, zaradenie svojho majetkového práva spoločníka alebo člena dlžníka do inej skupiny pohľadávok a o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny nezabezpečených pohľadávok v inom rozsahu.

 

Samotnej schvaľovacej schôdzi predsedá správca pod vedením sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka. Každý účastník plánu má právo zúčastniť sa schôdze veriteľov. Každý účastník plánu má jeden hlas na každé euro zistenej pohľadávky. Právo hlasovať majú aj veritelia, ktorí majú podmienené pohľadávky.

 

Pred hlasovaním o prijatí plánu musí byť rozprava o predloženom pláne. Z rozpravy môže vyplynúť potreba prepracovania plánu. V takom prípade môže predsedajúci schvaľovacej schôdze odročiť hlasovanie o prijatí plánu o 15 dní. Bude to nevyhnutné vtedy, ak rozprava bude signalizovať, že schválenie plánu je ohrozené, pričom ide o také dôvody, ktoré je možné odstrániť. Z pohľadu veriteľov, ktorí majú hlasovať, vždy pôjde o to, v akom rozsahu a v akej lehote budú ich pohľadávky uspokojené. Reálne je malý predpoklad počítať so solidaritou veriteľov s dlžníkom. Odročenie hlasovania o prijatí plánu je správca povinný zverejniť do dvoch dní v Obchodnom vestníku. V oznámení správca uvedie dôvody odročenia, deň a miesto pokračovania schvaľovacej schôdze, kde a kedy je možné nahliadnuť do plánu prepracovaného podľa pripomienok schôdze.

 

Hlasovanie prebieha samostatne v každej skupine pohľadávok. Na prijatie plánu sa vyžaduje, aby bol plán v každej skupine prijatý určenou väčšinou (kritérium skupín) a zároveň nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok (kritérium veriteľov).

 

V každej skupine pre zabezpečené pohľadávky sa pre prijatie plánu vyžaduje, aby hlasovala nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených zabezpečených pohľadávok (kritérium veriteľov). Počet veriteľov sa určuje v skupine len z tých veriteľov, ktorí majú zistenú pohľadávku vyššiu ako je 1 % z celkovej sumy zistených pohľadávok v skupine. Veritelia so zistenými pohľadávkami nižšími ako 1 % sa do počtu veriteľov nezahŕňajú. Súčasne musia hlasy týchto zabezpečených veriteľov predstavovať viac ako 2/3 hlasov všetkých hlasujúcich veriteľov v tejto skupine počítanej podľa sumy ich zistených pohľadávok (kritérium pohľadávok). V každej skupine zabezpečených veriteľov musí byt plán prijatý.

 

V každej skupine nezabezpečených veriteľov (ak je ich vytvorených viac) sa vyžaduje pre prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok vyššou ako 1 % všetkých zistených pohľadávok danej skupiny (kritérium veriteľov). Hlasy týchto veriteľov musia v danej skupine presahovať väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov zistených pohľadávok (kritérium pohľadávok).

 

7. Potvrdenie plánu súdom

 

Schválenie plánu schvaľovacou schôdzou veriteľov je jedným zo zákonných predpokladov pre potvrdenie plánu súdom. Plán, ktorý je prijatý schvaľovacou schôdzou, podlieha potvrdeniu súdom. Návrh na schválenie plánu podáva predkladateľ plánu. Návrh je povinný podať do desiatich dní od skončenia schvaľovacej schôdze spolu s rovnopisom zápisnice.

 

Súd potvrdí plán, ak sú splnené ustanovené podmienky, inak plán zamietne.

 

8. Plnenie povinností a záväzkov

 

Záväzná časť plánu môže na čas po skončení reštrukturalizácie až do úplného splnenia plánu zaviesť nad dlžníkom dozornú správu. Dozornú správu vykonáva dozorný správca určený záväznou časťou plánu. Dozorný správca je povinný pri výkone dozornej správy najmä dohliadať na dodržiavanie plnenia plánu, pravidiel výkonu dozornej správy a činnosť osoby podliehajúcej dozornej správe.

 

Klady (pozitíva) a zápory (mínusy) reštrukturalizácie

 

 
+ PLUSY +
- MÍNUSY -
Zmazanie veľkého množstva dlhov na konci tohoto procesu (až do 85%)
Neúspešná reštrukturalizácia sa zo zákona končí konkurzom
Vyhnutie sa bankrotu – pokračovanie v podnikaní a prínos pre každého
formálna reštrukturalizácia je "jednosmernou cestou" - nie je možnost vrátiť sa do predreštrukturalizačného stavu
Ochrana pred veriteľmi sídliacimi v EÚ
Nespokojnosť veriteľov, hlavne na začatku konania, pri nesprávnej komunikácii
Perfektná príležitosť k reorganizácii spoločnosti, napr. zníženie počtu zamestnancov
Nespokojnosť zákazníkov, pri nesprávnej komunikácii
  • Zachovanie pracovných miest pre väčšinu zamestnancov
Nespokojnosť zamestnancov, pri nesprávnej komunikácii
  • Pre dodávateľov alebo iných vertieľov je uspokojenie dlhov vyššie ako pri bankrote spoločnosti
Spoločnosť s reštrukturalizovanými dlhmi je oveľa atraktívnejšia pre potenciálnych investorov

 

 

Chyby, ktorých sa treba vyvarovať

 

Celý proces formálnej reštrukturalizácie je veľmi zložitý a pri každom kroku vyžaduje presnosť a strategicky prístup.

 

Nechajte to všetko na expertov v oblasti firemných reštrukturalizácií a oddĺžovania spoločnostii. Tím DRS je tu pre Vás, a hlavne je odmeňovaný za úspešný výsledok. Kontaktujte tím, ktorý môže znížiť dlh Vašej spoločnosti až o 85%.

 

Čo je výsledkom reštrukturalizácie

 

Reštrukturalizácia spoločnosti predstavuje zákonom dovolenú možnosť dlžníka „zbaviť" sa časti svojich dlhov prostredníctvom procesu, ktorý sa uskutočňuje pod dohľadom súdu.

 

Samotná reštrukturalizácia spoločnosti je viazaná na súhlas samotných veriteľov. Úlohou spoločnosti DRS je presvedčiť veriteľov, že ich uspokojenie v reštrukturalizácii bude oveľa vyššie ako v prípade konkurzu. Pokračovanie činnosti dlžníka v samotnej reštrukturalizácii, ako aj po jej úspešnom skončení, umožní veriteľom naďalej spolupracovať s dlžníkom a udržiavať obchodné vzťahy.

 

Dlžník je povinný v reštrukturalizačnom konaní plniť svoje záväzky v lehote splatnosti (pod hrozbou konkurzu), čo znamená, že veritelia, ktorí budú s dlžníkom naďalej spolupracovať musia dostať za nimi dodaný tovar, alebo služby zaplatené riadne a včas (v opačnom prípade sa takéto pohľadávky v konkurze uspokojujú prednostne). V prípade úspešnej reštrukturalizácie sa môže „strata" časti pohľadávok veriteľov (ktorých sa vzdali súhlasom s plánom) vykompenzovať dosiahnutým ziskom z nových obchodov s dlžníkom.